Toľkokrát omieľaný tlačový zákon, odporcami nazývaný aj tlačový náhubok, spôsobil rozruch nielen medzi politikmi a novinármi, ale aj medzi širokou verejnosťou. Stal sa predmetom rôznych diskusií a seminárov. Vyvolal konfrontáciu názorov.
Lektorka Rončáková predostrela Tlačový zákon z pohľadu koalície aj opozície. Opozícia nebola jednotná, a možno práve preto sa jej nepodarilo priniesť do zákona vlastné navrhované alternatívy. Hlavnou príčinou stretu názorov bola (a stále je) časť tlačového zákona, tzv. právo no odpoveď. Podľa opozície nie je prípustné, aby mohol dotknutý reagovať na uverejnený článok aj v prípade, keď ide o pravdivé informácie. Koalícia sa obraňuje tým, že právo na odpoveď musí obsahovať len skutkové tvrdenia, nie hodnotiace úsudky. Opozícia sa obáva zneužitia tohto práva. Daniel Lipšic povedal na adresu tlačového zákona, že je to najhorší zákon schválený v tomto volebnom období. Ani návrh Magdy Vásaryovej- zákaz cenzúry - nebol zahrnutý do zákona. Zaujímavosťou je, že tlačový zákon sa nedotýka internetových portálov. Internet je novým zdrojom informácii a jeho vplyv na spoločnosť bude čoraz väčší, až bude potrebovať ohraničenie zákonom.
Aby sa nehovorilo na prezentácii len o teórii Tlačového zákona, lektorka Rončáková poukázala na prvý prípad využitia tlačového zákona v praxi.Pochádzal z dielne koalície. Nebol to však Fico, kto si po prvýkrát vyskúšal na vlastnej koži nový tlačový zákon, ale líder HZDS Vladimír Mečiar.
Text: Kristína Korenková
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára